Objetivu Dezenvolvimentu Sustentavel (ODS)

Tanbasá sai kestaun ba Timor-Leste?


ATINJE IGUALDADE JÉNERU NO EMPODERAMENTU BA FETO NO LABARIK FETO SIRA.

Objetivu ida ne’e kona-ba hapara violensia no diskriminasaun kontra feto no labarik feto sira no garantia katak sira iha oportunidade sira ne’ebé hanesan iha área sira hotu iha sira-nia moris.

Tanbasá mak ODS5 problema ba Timor-Leste?

Tarjetu Relevante ba Timor-Leste

5.1 elimina KUALKER FORMA DISKRIMINASAUN kontra feto no labarik feto sira hotu iha fatin ne’ebé de’it.


5.2 elimina kualker FORMA husi VIOLENSIA KONTRA FETO no labarik feto sira hotu iha fatin públiku no privadu sira, inklui tráfiku umanu no seksuál no tipu esplorasaun sira seluk.


5.3 elimina prátika nosiva sira hotu, LIGADU HO MDG mak hanesan labarik, no KABEN FORSADU KA KABEN SEDU NO MUTILISAUN JENITÁL BA FEMENINA SIRA.


5.4 rekoñese no valoriza tratamentu ne’ebé laselu no servisu domestika liuhusi PROVIZAUN BA SERVISU PÚBLIKU SIRA, INFRAESTRUTURA NO POLÍTIKA PROTESAUN SOSIÁL, no PROMOSAUN BA FAHE RESPONSABILIDADE SIRA iha uma-kain nia laran no familia kuandu nasionalmente apropriadu.


5.5 garantia feto sira-nia partisipasaun tomak no efetivu no oportunidade hanesan ba lideransa IHA NIVEL HALO DESIZAUN SIRA HOTU IHA POLÍTIKA, EKONÓMIKA, NO VIDA IHA PÚBLIKU.


5.6 garantia asesu universál ba saúde sexuál no reprodutiva no direitu reprodusaun nian hanesan konkorda ona bazeia ba Programa Asaun husi ICPD no Plataforma Asaun Beijing no dokumentu outcome sira husi sira-nia revizaun ba konferensia sira.


5.a hala’o reforma sira atu fó feto sira iha DIREITU HANESAN BA REKURSU SIRA, no mós asesu ba PROPRIEDADE NO KONTROLU BA RAI no FORMA propriedade sira seluk, servisu finanseiru, eransa ou patrimoniu, no rekursu naturál sira bazeia ba lejizlasaun nasionál sira.


5.b intensifika utilizasaun ba teknolojia favoravel, partikularmente teknolojia ba informasaun no komunikasaun, atu promove empoderamentu ba feto sira

5.c adopta no hametin POLÍTIKA  NE’EBÉ DI’AK NO LEJIZLASAUN APLIKAVEL ba promosaun igualdade jéneru no empoderamentu ba feto no labarik feto sira hotu iha nivel hotu-hotu

Governu lokál sira bele sai hanesan modelu ida ba igualdade jéneru no empoderamentu ba feto sira liuhusi provizaun servisu naun-diskrimanatoriu ba sidadaun sira no prátika empregu ne’ebé justu.

Governu lokál sira mak hamriik iha oin hodi bele identifika no kombate violensia no prátika nosivas kontra feto sira. Planu urbana (partikularmente kriasaun no manutensaun ba espasu públiku sira) no halo polítika lokál mak meius importante liu hodi bele kombate problema hirak ne’e. Governu lokál sira mós iha papel ida hodi bele fornese servisu ba feto sira ne’ebé afeita husi violensia.

Rejionál no governu no munisipiu rurál sira bele identifika no kombate barreira sira atu feto sira-nia asesu igualitáriu ba kontrolu rai no propriedade.

Hetan feto barak liu hodi halo eleisaun iha nivel lokál ne’e hanesan prioridade aas ida ligadu ba empoderamentu feto sira, hanesan objetivu ida iha ninia direitu rasik, no tanba polítika lokál sira mós dalabarak hanesan faze dahuluk ba edifisiu rejionál no nasionál. Lider feto sira iha governu lokál bele dezafia estereotipu jéneru no halo ezemplu ida ba feto foinsa’e sira.

Governu lokál sira bele integra igualdade jéneru iha área sira hotu tuir sira-nia servisu atu nune’e bele kombate barreira oioin ba feto sira-nia empoderamentu.

AJENDA INTERNASIONÁL RELEVANTE SIRA SELUK

  • Finanseiru ba Dezenvolvimentu
  • Beijing +20
  • Habitat III
 
 

Kontaktu Ami

UN House, Caicoli Street
Dili, Timor-Leste
PO BOX 008
Telp: +670 333 333
E-mail: info@un.org.tl